tichucko

Keď už začnem zabúdať strácajú sa tváre. Spomienky a slová zdajú sa staré. No aj keď hlava zabudnúť už chcela, niečo vo mne zabudnúť mi nedá. Stále ma to vracia na rovnakú métu, a tú žiadosť hlavy, zahodí pod deku. Začala som teda hladať vo mne niečo, čo ma núti nezabudnúť na tú bolesť všetkú. No v tom som to našla, je to moje SRDCE. Neposlúcha hlavu ani telo moje, len si samo pre seba žije. A tú moju otázku prečo sa to deje, nepočúva vôbec len sa ticho smeje. Ako možeš odomňa po tom všetkom žiadať, nech zabudnem a začnem niekoho milovať. A vzbúrila sa hlava proti mne so srdcom, zabudnúť sa nedá a znova som tam kde som.