Prečo mám strach že niečo strácam?
Potichu sa prechádzam vo svojej hlave a nemôžem ju spoznať.
Všetko čo v nej bolo sa mi zdalo nové a tak krásne.
Utekala som až na jej koniec kde si stále sedával ty vo svojej komnate.
Ale komnata tam nie je, ani stolička kde sedel si a ani bolesť čo si mi tam vniesol.
Nie, nespoznávam samú seba.
Ten pocit straty vo mne narastá.
Hľadám to v spomienkach a dúfam že to spoznám až to nájdem.
Keď vošla som až do srdca, prenikla ma hrozná bolesť.
Už viem čo strácam, už viem prečo sa nespoznávam.
Chýba mi to viac a viac a nedokážem vrátiť to späť.
Zrazu niečo teplé kĺže sa mi po tváry.
Ja plačem, po tak dlhom čase viem znova plakať.
A moje odhodlanie začať znova, zrazu skočilo dole z mosta.
Potichu sa vraciam do seba a vyslovujem prosbu.
Láska, prosím nestrácaj sa preč zo mňa!!!!
Komentáre
To sa neda!
181