tichucko

Len tak sedím doma v posteli, vo svojej malej izbe a pozerám sa do svetla sviečky ktorú mám vedľa seba. Jej plamienok je malý ale za to dokáže zo seba vydať veľké teplo. Pohľad na tento plamienok ma upokojuje a dodáva mi silu prežiť ďalší večer osamote. Vlastne to nie je až také zlé, môžem robiť čo chcem a nikoho pri tom nezaťažovať. Aké je to jednoduché.

Ale prečo mám potom v sebe ten pocit že som niečo nespravila čo som mala, že niečo čo sa odo mňa očakávalo nie je v poriadku. Možno si to všetko len nahováram.

A tak sedím ticho v posteli píšem tieto riadky a počúvam Madonu.

Moje vnútro prestanem počúvať, lebo jeho hlas ma bolí a zabíja môj pokoj. Pokoj v tento večer tak  nájdený.