Potichu sa mi vkrádaš do snov,
hľadáš moje spomienky,
obnovuješ starú bolesť,
vrývaš ju do pamäti.
Moja prosba o pokoj,
nechala ta chladným zas,
pokojne sa prehrabávaš a narúšaš môj sen zas a zas.
Prečo ničíš moje srdce,
neustále bodáš v ňom,
nemôžeš si nájsť už prosím inú obeť,
a vnej ničiť ten sen?
Nie nečakám že odpovieš mi,
prečo ja som obeťou,
ty si našiel moje srdce choré a ja som nechala ta bodať v ňom.
Teraz sa však postaviť chcem,
pohnúť sa vpred a nechať sen.
Sen o tebe a tvojej láske navždy zahodiť už chcem.
Tak sa lúčim s tebou navždy,
odpusť že tak narýchlo,
ale vonku niekde v daždi nájdem ten svoj nový sen.
Komentáre
ne
?