tichucko

Postupne ako ubieha čas si začínam konečne všímať aj ľudí okolo mňa a sledujem ako sa niekto smeje, ale aj ako sa nejaká dvojica začne na seba pozerať s bolesťou v očiach. Ale neviem prečo, nedokážem dať ešte stále šancu nikomu kto ma chce spoznať. Pri každom pokuse ma niečo sotí znova o 100 krokov späť a znova sa pokúšam vstať. Občas dostanem strach že sa moje srdce rozhodlo úplne ignorovať lásku. Je to obrana voči bolesti?

Moja snaha o zmenu narazila na veľkú prekážku. Deň v ktorom som mala stretnúť svoju minulosť už prišiel a moje telo sa zrazu začalo správať úplne divňe. Stále ma vyháňa niekam von. Len tak sa túlam po uliciach a ani neviem kam idem. Často sa nájdem na mieste kde som nikdy nebola a musím dosť dlho premýšlať ako sa vrátit. Všetko mi to pripadá ako keby sa moje telo pokúšalo utiecť niekam kde ho nikto nenájde a vyhne sa všetkému zlému. Ale dá sa to? Dá sa len tak pred niečím úplne utiecť, zabuchnúť dvere a úplne ignorovať, že sa niečo deje?

Snažila som sa nájsť pomoc v knihách, veď predca už toto všetko musel niekto prežiť. Niekto musel prekonať stretnutie s mynulosťou a dal to na papier. Ani celodenné hľadanie v haldách kníh mi nepomohlo nájsť pomoc. Rady typu ako sa nedať oklamať, ako sa postaviť po rozchode na nohy, ako začať znovu, ako prekonať skončenie lásky a prečo sa to deje tie sú všade. Ale odpoveď na otázku ako prežiť stretnutie s minulosťou tam nebola ani jedna. Možno to aj niekto zažil, ale toto stretnutie neprekonal a teraz na regáloch s množstvom kníh chýba práve táto odpoveď.

V snahe nájsť pokoj som vyšla von do tmy, mesiac svietil tak prenikavo a jasne že osvetľoval všetko okolo mňa. Všetko bolo zrazu také tiché a pokojné, nepohol sa ani jeden konár stromu akoby sa báli čo len pohnúť aby som od nich nechcela odpoveď.  A tak som len tak stála v strede toho ticha.

A v mojej hlave sa odohrával boj. Prečo mi ostali len otázky a žiadna odpoveď na toto všetko?

Ako dať niekomu druhú šancu? Ako sa pozrieť do očí niekomu kto ťa zranil úplne najviac? Ako mu bez sĺz v očiach povedať ako sa mám? Ako zničiť všetok ten strach a sklúčenosť ktorú pri tom všetkom mám? Je možné vôbec odpustiť zradu a klamstvo ktoré zničí život?

Prečo sa to všetko deje? ........