Potichu sa vnáram do svojho dňa,
čakám že ma prekvapíš a budeš tam stáť.
Trasiem sa túžbou dotknúť sa ťa
a nežne ti šepkať do ucha slová múz.
Ten sen sa však vymazal, nastala tma,
ja strácam sa v nej a neviem ťa nájsť.
Len ticho tu sedím a nevravím nič,
mal si ma zachrániť no neprišlo nič..
Srdce mi stoná a telo sa búri,
rozum sa zmieta a stále len zúri.
Tak pohni sa sama a nájdi už smer,
veď niekde je svetlo a v ňom je aj deň.
Čo krok to len bolesť, spomienka ďalšia,
no duša mi kričí nech neoddám sa jej.
To svetlo som našla aj keď maličké len,
no zohrialo srdce a mysli stíšilo rev.
Tak potichu sedím pri svetielku malom,
už nedúfam že prídeš už nie si môj Amor.
Komentáre