tichucko

 

Už dávno obdivujem ľudí čo sa dokážu spoznať cez internet. Ani raz som nedúfala že sa to môže stať aj mne. Nevyhľadávala som to a ani som sa o to nesnažila. Prvý krát to bolo pre mňa vykúpenie zo smútku a bolesti. Ale teraz sa to stalo úplne nečakane. Len tak jedno ráno som si našla odkaz vo svojej schránke. Neočakávala som od toho nič. Proste som len odpísala nič zvláštne len tak čo ma práve napadlo. A stalo sa išiel deň za dňom a správa za správou. Každým dňom to bolo o niečom inom. Navzájom sme sa prekvapovali koľko toho máme spoločného.

 

Nechcela som od toho nič viac, ale aj keď to človek nechce aj tak sa to posunie a potom sa to už ťažko vracia. Nechcela som počuť ani písať o stretnutí. Tak ako to bolo mi to vyhovovalo. Proste napísať si to čo práve cítiš bez toho aby si musela riešiť svoj čas a zariaďovať si program podľa niekoho druhého. Lenže krásne obdobie sa skončilo len jednou sms. Tá zmenila všetko čo sa zmeniť dalo.

A čo v nej bolo? ........ Kedy sa stretneme?

A to ma úplne zmenilo. Nevedela som ako napísať to čo som chcela.

Nieeeeeeeeee nechcem sa stretnúť chcem to nechať tak ako to je. Nechcem meniť nič na tom čo ma posledné dni držalo nad vodou a držalo ma ďaleko od ticha v mojej duši.

Je to zlé?

Je zlé byť sebec k druhému len pre to že to čo ti dáva úplne stačí a nechceš už viac.

Ako sama poradiť si mám stým čomu nerozumiem ? Nedokážem sa vyznať ani sama v sebe. Stretnúť alebo nestretnúť ? Zmeniť alebo nezmeniť?

Ostať v hudbe alebo sa znova pohrúžiť do ticha?

 

Lenže každá otázka chce svoju odpoveď a ja tú odpoveď nedokážem povedať nahlas.

 

Tak stretnúť alebo nestretnúť?