Dokáže nás prvý dojem oklamať? Koľko krát som počula aby som nesúdila človeka podľa prvého dojmu. No človek je tvor omylný a často sa nepoučí ani na vlatnej chybe. A tak stále dokola opakuje vlastné hlúposti. Takto sa mi vrámci mojej premeny podarilo znova dať na prvý dojem rovnako ako pri mojej minulosti.
Bola som ním očarená. Každý rozhovor bol plný deja a pútavosti. Keď som bola sama, stále dookola som si opakovala čo všetko sme si stihli povedať aj za tú krátku chvíľu ktorú sme spolu strávili. Úplne som začala zabúdať na kúsok minulosti vo mne. Bolo to príjemné. A tak som sa nechala unášať prúdom . Veď človek musí raz nechať priechot deju bez toho aby do neho stále zasahoval.
Ale dokážeme sa nechať unášať prvým dojmom bez toho aby nám to zničilo sen?
Nastal čas, prejsť od prvého dojmu k tomu skutočnému. Môj kamarát mi raz povedal, že človek by mal tomu druhému dávkovať sám seba po kvapkách. A mal pravdu. Môj nový prvý dojem sa mi začal dávať, ale nie po kvapkách ale po prúde. V ničom ma však neklamal a to si vlastne na tom naozaj cením. Lenže to čo som všetko už mala možnosť spoznať pri mojej minulosti ma teraz stoplo hneď na začiatku. Nedokážem už prehliadať a odpúšťať ani najmenšiu chybu. Hľadám v tom hneď dôsledok a možný zlý koniec. A tak sa mi môj prvý dojem úplne oddane ukázal a nič netajil.
Ako sa dá začať znova keď to čo sme už prežili nás stále ťahá späť?
Na jednej strane som sa v tom momente dokázala s ním o čomkoľvek rozprávať a naplno prejaviť svoj názor, ale na tej druhej som k nemu prestala pociťovať niečo tajomné. Práve to tajomné ma k môjmu prvému dojmu tak priťahovalo. Keď tajomno utichlo, začala som porovnávať. Porovnávať minulosť a prvý dojem. Viem človek by nemal stále porovnávať.
Ale dokáže niekto začať niečo nové bez toho aby to nové neporovnával s tým starým?
Komentáre
ahoj