Pozerám sa na svet cez malé okno svojej izby. Vonku je tma, ale aj tak sa dá rozoznať svet okolo. Malá muška mi sadla na sklo okna a úplne spokojne si začala vykonávať svoj pravidelný rituál čistenia sa. Nedokázala som od nej odtrhnúť oči. Takto som pri nej stála asi hodinu. Ani neviem ako ten čas prešiel. Jediné čo ma na tom všetkom fascinovalo bolo to že som dokázala len tak stáť a nemyslieť na svoju minulosť. Zamestnala som svoju myseľ úplne jednoduchou činnosťou a to sledovaním malej mušky na mojom okne.
Keď som si potom ľahla do postele nebola som unavená z práce ako keď som prišla domov. Bola som nesmierne šťastná a spokojná s dnešným dňom a v hlave sa mi vynorila táto veta adresovaná mojej minulosti. Nie je však už volaním o pomoc. Ale poďakovaním za lásku k nemu a za lásku ktorú mám teraz k svojmu životu.
Ale aj tak ti ďakujem veď milovala som a ešte stále milujem.
Možno ti ju raz budem schopná povedať aj do oči, ale teraz som šťastná a za to si ďakujem.
Komentáre
118