tichucko

Ticho sa pozerám na tvoj svet. Počúvam tvoje slová plné bolesti a smútku. Pýtam sa, kde sú tie dni keď si ma hladila s úsmevom na perách, kde sú tie dni keď si moje tiché dni napĺňala smiechom a láskou.  Čo ťa zmenilo, až tak že teraz nedokážeš ani pokojne sedieť bez toho aby si neplakala a nedávala mi otázku prečo? Tá beznádej čo pri tebe sedí ma úplne dusí a berie mi vzduch. Stále prichádzaš s odhodlaním, že všetko sa zmení, začneš znovu a každý deň prežiješ naplno. Ale len čo ťa zahalí spánok zabudňeš na všetko a bolesť znovu vyhráva. Dýchaš lebo musíš, kráčaš lebo musíš, pracuješ lebo musíš, rozprávaš lebo musíš, zobúdzaš sa lebo musíš, ale kde je to čo chceš? Aj keď mi nedáš odpoveď, aj tak tu budem naďalej počúvať všetko čo mi povieš.                             Tvoja Klára (kvietok z tvojho stola)