tichucko

Je to naozaj zvláštne, keď sa zbavíte spomienok v hmotnej forme akoby sa vám úplne zmenil život. Celá izba ktorá bola plná drobností sa zrazu stala úplne prázdnou a priestrannou, dokonca sa v nej dá konečne normálne dýchať. Aspoň pre tento moment sa mi to páči. Sedím presne v strede a obzerám sa okolo seba a nespoznávam to tu. Je mi naozaj príjemne. Každú svoju malú spomienku dokonca aj fotku ktorú som stále nosievala pri sebe som teraz zavrela do prázdneho akvária po mojom škrečkovi. Akoby som zavrela v ňom všetko, aj moju bolesť. Možno je to len na dnes, ale páči sa mi ten pocit ticha a pokoja v mojom srdci. Zrazu chcem počúvať tichú hudbu ktorá mi tak strašne trhala moje vnútro. Bola som schopná pozrieť si romantický film bez toho aby som mala pri ňom pocit že ma úplne ničí. Ak je toto spôsob ako sa zbaviť bolesti prečo mi to nikto nepovedal?

Len tak jednoducho všetko zamknúť na kľúč a nedovoliť ani len najmenšej spomienke preniknúť von. Minulosť je preč a ja sa zrazu cítim ako by som opustila svoje ubolené telo a objavila sa v niečom peknom. Moja duša lieta a srdiečko sa potichu uložilo na spánok a už nekričí o pomoc.

Aké krásne ticho.