tichucko

Tvoj pohľad ma páli stále viac a viac.

Neviem sa postaviť pred tvoju tvár a nečakať že to bude bolieť.

Tvoje ústa stále niečo vravia, ale moje uši sú ako omámené a nedokážu vypočuť tvoje slová.

Vrátenie času bolo by mojou záchranou, ale kde sa to spúšťa.

Každé ráno sa budím  s nádejou, že je všetko inak ako vlastne je.

To sklamanie čo v sebe mám ma ničí, úplne ma celú ponára stále hlbšie a hlbšie do nenávratna.

Bolo by ľahké povedať je koniec, ale žiť ďalej je výzva.

A zrazu počujem tvoje slová a neviem či je to sen a či len ortieľ smrti si mi vyveštil.

Koniec boja, vzdávam sa všetkého čo bolo, ale lásku si nechávam a tú si nedám ani smrťou zobrať.