tichucko

Znova ráno a samota ma premohla. To slovko sama už nemôžem ani počuť. Koľko krát si mi sľuboval že už sa nemusím báť NEBUDEŠ VIAC SAMA.  A je to tu, klamal si? Áno klamal, ale nepriznáš sa ani kat ťa ktomu neprinúti. Teraz máš ínú ktorej to nahováraš a pritom sa smeješ. Ako ľahko sa dá človek oklamať, ako ľahko ho niekto obalamutí. Aj mňa si oklamal, stále to bolí a tá bolesť sa mi vracia deň čo deň a nechce si nájsť inú obäť lebo ja som tá čo sa nechala ňou ovládať. Ani prosba nepomôže stratenému srdcu niekde medzi telom a dušou. Chce sa mi len spať a snívať o kráse života niekde kde klamstvo nemá miesto, kde ma nájde láska tak čistá a trvácna. Smeješ sa, a pri tom mi dávaš odpoveď prečo ťa nemilovať. Prečo ťa nechať ísť ďalej klamať. Už nemôžem ťa počúvať, moje uši to už neznesú aj keď srdce plače a prosí o pomoc o tvoju lásku. Zakážem mu to nedovolím mu viac trpieť pre teba. Chcem ďalší deň začať krásou a spomienkou na to čo ma čaká. Nie na to čo bolí a ničí ma stále viac a viac. Tak už mlč a viac nevracaj tú spomienku na seba. Teraz vstanem a budem kráčať a hľadať miesto svojho pokoja a samotu si vezmem so sebou a možno ma niekto vyslobodí a dá mi viac. MOŽNO!